Kontroverzné témy

VLASTNÍCTVO
Akým spôsobom budú v zdrojovom hospodárstve riešené vlastnícke vzťahy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou výrobno-spotrebných procesov? Keďže projekt Venus podľa nám dostupných informácii k tejto otázke ponúka iba všeobecné stanovisko, hnutie Zeitgeist na Slovensku sa snaží upresniť chápanie tejto problematiky. Rozlišujeme celkovo tri druhy vlastníctva: spoločenské, súkromné a štátne. Prvé dva druhy vlastníctva, spoločenské a súkromné, môžu mať podobu (formu) buď spoločného (daná vec je vlastnená viacerými osobami) alebo osobného (daná vec je vlastnená jednou osobou) vlastníctva. Hlavný rozdiel medzi spoločenským vlastníctvom a súkromným vlastníctvom spočíva v tom, že spoločenské vlastníctvo, na    rozdiel od súkromného vlastníctva, neumožňuje tvorbu zisku, umožňuje len tvorbu a využívanie zdrojov.

Pod spoločenské vlastníctvo spadá Zem ako taká a všetky zdroje, ktorými planéta disponuje. Spoločenské vlastníctvo je abstraktný pojem, a to z toho dôvodu, že vlastníkom týchto zdrojov je celé ľudstvo ako druh. Súhrn všetkých zdrojov Zeme teda patrí všetkým minulým, súčasným aj budúcim generáciam. Inými slovami, všetky zdroje Zeme sú spoločným dedičstvom všetkých ľudí. Ľudia, ktorí v súčasnosti na planéte žijú, sú len správcami týchto zdrojov, ktorých úlohou je ekologicky a spoločensky efektívne využívať a zveľaďovať zdroje, ktoré im predošlé generácie zanechali, a to aj s ohľadom na život budúcich generácií. Na rozdiel od spoločenského vlastníctva chápeme súkromné vlastníctvo ako vlastnenie výrobných prostriedkov (pôda, práca, kapitál) za účelom vytvorenia zisku. Tretí druh, štátne vlastníctvo, je vo svojej dnešnej podobe kombináciou spoločenského a súkromného vlastníctva, v ktorom však dominuje orientácia na zisk a podporu zisku.

Ako už bolo spomenuté, tak spoločenské ako aj súkromné vlastníctvo môže mať podobu (formu) spoločného alebo osobného vlastníctva. Pod spoločnou formou vlastníctva chápeme vlastníctvo určitej skupiny ľudí, ktorí spoločne danú vec (napr. pozemok, budovu, firmu, atď.) vlastnia a spravujú. Osobná  forma vlastníctva vyjadruje neodňateľné a výlučné individuálne vlastníctvo jednotlivca, ktoré vyjadruje jeho osobné potreby a záujmy. Vzťahuje sa na veci, ktoré uspokojujú jeho individuálne potreby (napr. oblečenie), alebo veci, na ktoré je človek citovo viazaný (napr. fotografie). Osobná forma vlastníctva oprávňuje  vlastníka vylúčiť z užívania danej veci iné osoby.

V závislosti od toho, pod ktorým druhom vlastníctva (spoločenské alebo súkromné) sa spoločné a osobné vlastníctvo realizujú, rozlišujeme štyri formy vlastníctva: spoločné (spoločenské), osobné (spoločenské), spoločné (súkromné) a osobné (súkromné). Štátne vlastníctvo, kombinácia spoločenského a súkromného vlastníctva, môže mať výlučne formu spoločného vlastníctva.

Zdrojové hospodárstvo je spoločenský systém, v ktorom sa nevyužívajú peniaze alebo iné výmenné prostriedky, v ktorom neexistujú národné štáty, a ktoré nie je založené ani na kapitalistických princípoch súkromného vlastníctva, ani na socialistických princípoch spoločného vlastníctva robotníckej triedy, ani na štátnom vlastníctve v jeho kapitalistickej alebo socialistickej podobe.  Počas prechodného obdobia sa budú stretávať všetky tri druhy vlastníctva: spoločenské, súkromné a štátne, pričom posledné bude hybridnou formou prvých dvoch s dôrazom na zisk. Zámerom hnutia Zeitgeist je, aby sa posilňovalo postavenie spoločenských foriem vlastníctva orientovaných na tvorbu zdrojov, a aby sa aj štát prednostne orientoval na tvorbu zdrojov, nie na tvorbu zisku.

AUTOMATIZÁCIA A UMELÁ INTELIGENCIA
Neopomenuteľné špecifikum zdrojového hospodárstva je jeho využívanie vysoko rozvinutej automatizácie a kybernetického riadenia výrobných procesov v takmer každej priemyselnej sfére, v dôsledku čoho by podľa odhadov projektu Venus mohlo postupne zaniknúť 80 až 90 percent dnes známych, často monotónnych a nezmyselných zamestnaní, ktorých obsadenie ľudskou pracovnou silou nie je efektívne ani z hľadiska produktivity práce, ani z hľadiska využitia tvorivej kapacity každého jedného človeka. Rovnako by odstránením peňazí a iných výmenných prostriedkov z ekonomiky zaniklo aj prerozdeľovanie štátnych alebo verejných financií - hlavná úloha dnešnej politiky a byrokracie. A keď si uvedomíme, že prevažná väčšina rozhodovania, ktoré prebieha na politickej a byrokratickej úrovni je práve o rozdeľovaní finančných zdrojov, prirodzene musíme prísť k záveru, že zánikom peňazí zanikne aj prevažná väčšina rozhodovania, ako ho dnes poznáme.

To, čo zostane, bude čisto technické a operatívne rozhodovanie, ktoré si v prevažnom množstve prípadov nevyžaduje neustálu ľudskú pozornosť a môže byť do veľkej miery riadené vopred stanovenými počítačovými procesmi. Keď teda projekt Venus hovorí o tom, že v budúcnosti, v dobe zdrojoveho hospodárstva, nebude rozhodovať nikto, treba to podľa nás chápať tak, že zanikne politické rozhodovanie ako také. Prevažná väčšina zalgoritmizovaného  “rozhodovania” by v zdrojovom hospodárstve bola globálne ako aj regionálne riadená centrálnymi počítačovými systémami, ktoré by vďaka senzorom rozmiestneným po celej Zemi slúžili ako akási autonómna nervová sústava planéty, regiónov a miest. Klesne v niektorom regióne s poľnohospodárskym významom vlhkosť pôdy pod určitú minimálnu hodnotu? Centrálny systém automaticky zabezpečí zavlhčenie pôdy, bez toho, aby  musel človek zasahovať. Je potrebné postaviť nový most cez rieku? Centrálny systém na základe aktuálnych a presných údajov o geologickej povahe daného regiónu a vlastnostiach pôdy určí, ktoré miesto je pre stavbu mosta najvhodnejšie a zároveň navrhne, ktoré materiály a ktorý konštrukčný postup najlepšie vyhovujú špecifickým požiadavkám pre stavbu mosta v danej lokalite, bez toho, aby o tom musel rozhodnúť nejaký úradník, ktorý by určil výšku prostriedkov a uvoľnil zdroje.

Z posledného príkladu vyplýva, že počítačový systém v prípade zalgoritmizovaných riešení síce rozhoduje autonómne, je však vždy obmedzený množstvom a kvalitou informácii, ktoré doňho vloží človek. Ak centrálny systém nepozná najnovšie dostupné technológie a konštrukčné postupy, navrhne zastarané. V prípade atypických riešení, ktoré si budú vyžadovať kreatívny prístup, budú mať rozhodujúce slovo interdisciplinárne tímy expertov. Kvalita rozhodovania počítačového systému sa tak vždy odvíja od kvality informácií, ktorými ho zásobí človek. A práve z tohto dôvodu zostanú počítačové systémy a umelá inteligencia ešte dlho tým, čím sú aj dnes - predĺženou rukou a vysoko sofistikovaným nástrojom človeka.

VPLYV GÉNOV A VPLYV PROSTREDIA
V dnešnej dobe rozšírený dvojfaktorový model vývoja a rozvoja človeka si kladie túto základnú otázku: ktorý faktor ovplyvňuje vývoj človeka vo väčšej miere? Dedičnosť, teda gény, alebo prostredie, v ktorom človek vyrastá? Hovorí sa, že Donald Hebb, kanadský psychológ označovaný za otca neuropsychológie, raz odpovedal na otázku novinára, či na osobnosť človeka vplývajú viac gény alebo prostredie, protiotázkou:  “Čo prispieva viac k ploche obdĺžnika, jeho dĺžka alebo šírka?” Chcel tým naznačiť, že obidva faktory majú rovnako dôležitý vplyv na osobnosť človeka, aj keď sa ich pomer od jednotlivca k jednotlivcovi môže líšiť.

Hnutie Zeitgeist na Slovensku ide však ešte o jeden krok ďalej a vychádza z trojfaktorového modelu hybných síl osobnosti, v ktorom je človek výslednicou vplyvu zdedených predispozícií, spoločenského prostredia a utvárania seba samého. Tento model vychádza z humanistickej psychológie a bol vypracovaný niektorými z najuznávanejších psychológov 20. storočia, akými boli napr. Abraham Maslow alebo Carl Rogers. Ak by sme chceli v tomto duchu rozšíriť spomenuté stanovisko Donalda Hebba, mohli by sme sa opýtať: „Čo prispieva viac k objemu kvádra, jeho dĺžka, šírka alebo hĺbka?“. Pomer vplyvu týchto troch faktorov je u každého človeka iný, aj keď zároveň treba pripustiť, že pre prevažnú väčšinu ľudí žijúcich v súčasnosti, je rozhodujúcou silou utvárajúcou ich osobnosť práve spoločenské prostredie.

Čím sa človek líši od svojich predchodcov a ostatných živočíchov? Kým nižšie formy života sa na svoje životné prostredie iba adaptujú, teda prispôsobujú sa mu, človek má potenciál svoje prírodné a spoločenské prostredie ako aj sám seba pretvárať a meniť. Tým sa podstatným spôsobom líši aj od evolučne najvyspelejších zvierat, ktorých životná činnosť neprekračuje rámec ich biologickej reprodukcie. Bez ohľadu na to, akú genetickú výbavu sme zdedili, bez ohľadu na to v akom prostredí žijeme, máme ako ľudia možnosť voľby: rozhodnúť sa pre zmenu podmienok svojho žitia, alebo žiť podľa starých a prekonaných vzorov. Hnutie Zeitgeist na Slovensku kladie dôraz na tvorivý potenciál človeka. Tým sa líši od zastaraných názorov, ktoré zdôrazňujú nemeniteľnosť ľudskej povahy a jej závislosť na biologických, spoločenských a iných silách.